Keď sa ma niekto pýta, prečo sú Gorillaz taký veľký fenomén, vždy ho pošlem k debutu z roku 2001. Album Gorillaz nie je len zbierka známych singlov - je to moment, keď sa popová hudba prestala hrať na žánrové hranice a začala fungovať ako otvorené ihrisko.
Damon Albarn a Jamie Hewlett tento projekt nevymýšľali ako marketingový trik. Skôr ako reakciu na to, čo vtedy videli okolo seba - hudobné televízie, kapely poskladané podľa vizuálu, rýchlu spotrebu. Rozhodli sa vytvoriť virtuálnu skupinu, za ktorou sa môže skrývať čokoľvek. A presne to im dalo slobodu.
Z toho, čo dnes vieme o vzniku albumu, je jasné, že Albarn si na Gorillaz skúšal veci, ktoré by v Blur neprešli. Temnejšie beaty, dubové basy, melanchólia, elektronika, hip-hop. Album vznikal po kúskoch, v rôznych štúdiách, ako mozaika nápadov, ktoré sa postupne poskladali do jedného sveta.
Dôležitou súčasťou boli aj hostia. Gorillaz od začiatku fungovali ako otvorená platforma pre rapperov, spevákov a hudobníkov z úplne iných scén. Dnes je to bežné, vtedy to bol signál, že tento projekt nebude hrať podľa starých pravidiel.
Aj po rokoch ma na tomto albume baví jedna vec: nezostarol. Clint Eastwood, 19-2000 alebo Tomorrow Comes Today stále znejú sviežo, nie ako relikvie z roku 2001. To je znak dobrého albumu - keď nepotrebuješ nostalgické okuliare, aby fungoval.
Pre mňa je Gorillaz - Gorillaz dokumentom momentu, keď sa mainstreamová hudba začala správať inak. Keď sa prestalo riešiť, odkiaľ interpret pochádza a do akej škatule ho zaradiť, a začalo sa riešiť, či to funguje.
Ak tento album ešte doma nemáš, odporúčam ho ako povinný kus do zbierky. A áno - práve teraz ho máme na sklade v Turbopope, v predajni aj online.
Komentáre